dreamin

    Dnešok bol celkom zvláštny.. zobudila som sa a hneď, ako facka, ma napadli všetky povinnosti, ktoré ma dnes čakajú.. písomka z chémie, z angličtiny, dorobiť plagát, upratať, zájsť do banky.. oči ešte neboli ani poriadne rozlepené, už som rukami šmátrala po káve, ktorú mi moje maminka denne varí, ako budíček:)..

    prišla som do školy, na prvú hodinu, a zrazu som zistila, že sa vlastne môžem celé vyučovanie uliať.. išli sme s kamarátkami rozdávať letáky o epilepsii.  topánky síce tlačili, ale vždy lepšie ako škola:) tak sme sa tak túlali po starom meste, rozdávali letáky, snažili sa nájsť hudobnú medenú ulicu, a zrazu sme videli dvoch fešných chalanov:).. nuž čo, tak sme sa snažili ich dobehnúť, a čo sa nestane, vrámci malej "naháňačky" sme konečne našli postrádanú medenú, kde bolo plno hudobnín.. pri jednych sa zastavili, a nám sa ich konečne podarilo "nenápadne" dohoniť.. dali sme im leták a zlato sa opýtali, o čo ide a snažili sa aspoň troška nadviazať rozhovor

    bohužiaľ, museli sme ísť ďalej, no ešte raz sme ich stretli.. išli oproti nám a jeden sa na mňa milo usmial.. škoda, že ich už nikdy neuvidím, škoda, že som také trdlo hanblivé, že som sa nespýtala ani na meno.. viem, teraz ma to mrzí, ale keby sa to zopakovalo, aj tak sa budem len nesmelo usmievať a nič z toho nebude..

    zajtra ideme zase rozdávať letáky.. snáď, snáď.. ale nie.. už teraz viem, že ich už nikdy neuvidím.. škoda.. nuž, ale takto môžem aspoň snívať:)