dreamin

ONA - sedím na schodisku na veci, ktorá si kedysi vravela skrinkou. otvorím okno. zapálim si. pozerám na hviezdy. Hviezdy sú asi to jediné, čo nás ešte spája. pohľad na ne. už je dávno zajtra a všade je ticho. len sem tam prejde nejaké auto, či nejaký ožrani na ulici sa za hladného spevu šmochtajú domov. ale tie hviezdy svietia ako už dávno nie. jasne a priamo. snáď až trochu vtieravo sa mi vnucuje myšlienka, či sa aj ty pozeráš na tie hviezdy, fajčíš vo svojej izbe a myslíš na mňa tak ako ja na teba. ale asi ťažko. ty už dávno spíš. bolesť, čo cítim sa o to zväčšila. tebe na mne už aj tak nezáleží. máš plno iných vecí, ktoré zamestnávajú tvoju myseľ. momentálne sa určite túla po celom svete a na mňa už dávno zabudla. ach, ako mi chýbaš. ako veľmi túžim po tom, ešte apoň raz ťa objať, pobozkať, aby to ešte aspoň raz bolo také ako predtým, nech sa s tým pocitom môžem aspoň rozlúčiť... ale ty už určite spíš....

ON - ležím doma na posteli. cez strešné okno pozorujem hviezdy a fajčím. snáď tie isté hviezdy vidíš aj ty. rozmýšľaš vôbec nad tým, že  je to to posledné, čo nám ostalo spoločné? len ten pohľad na ne. alebo sa to dá zase dokopy? budem sa ťa môcť opäť dotknúť? objať ťa? pobozkať ťa? čo asi teraz robiš. možno sa aj ty niekde pozeráš na tie isté hviezdy, fajčíš a rozmýšľaš o tom istom. ale asi ťažko. už asi ležíš vo svojích perinkách a sladko spíš. ani ťa len nenapadne trápiť sa tak ako ja. v jednej pesničke od elánu sa spieva "stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí. pár tieňov z toho patrí nám, tie sa s úsvitom strácajú". a za chvíľku už naozaj začne svitať. nechcel som ťa stratiť. chcem to všetko naspäť. aspoň na chvíľku.. ale ty už určite spíš....